Ako vznikol volejbal? Ťažká „basketbalka", ženy v šatách aj odrazy nohou

Poznáte začiatky volejbalu? Tipnete si, do akých čias siaha táto hra? V článku sa pozrieme napríklad na to, ako v minulosti vyzerala volejbalová lopta či volejbalové dresy. Nevyhneme sa ani pravidlám tejto hry. A možno si poviete, že kedysi by ste ju ani nechceli hrať…

Vznik volejbalu alebo cesta z USA do celého sveta

Stojí za ním majiteľ a profesor telesnej výchovy na športovej škole v americkom Springfielde. Písal sa rok 1895, keď William George Morgan vymyslel pre svojich žiakov novú hru. Spočiatku niesla meno „mintonette”. Až neskôr sa podľa hlavnej myšlienky – odrážania lopty (to volley the ball) začala nazývať „volley-ball”. A ako to vyzeralo so samotnou hrou? Jednoducho rozdelil telocvičňu sieťou tak, že horný okraj natiahol asi vo výške 183 centimetrov od zeme. Zo žiakov vytvoril dva tímy, ktoré dostali za úlohu odpáliť loptu na pole súpera.

Ďalšie tvrdenia o vzniku volejbalu sú také, že s touto hrou prišli

hasiči z Chicaga. Vraj si s ňou krátili voľné chvíle, keď práve nehorelo. Ktovie, čomu sa venovali viac... 

Spočiatku sa volejbal hrával len

vnútri v telocvičniach. Neskôr prišiel šťastný nápad preniesť ho aj von. Ihriská na volejbal sa tak zakladali na kúpaliskách, v letoviskách, v športových strediskách, v školách, na internátoch. 

Postupne si táto hra získavala obľubu u mládeže a začala sa jej cesta do celého sveta. Najprv ju objavila

Kanada, potom Kuba, Japonsko, Čína, Filipíny, až prišiel rad i na európske Francúzsko a africký Egypt. A čo naše končiny? Československo ju objavilo po prvej svetovej vojne zásluhou istej študentskej organizácie. Volejbal sa najskôr začal hrať v Žiline. 

Do roku 1951 sa rozšíril do viac ako 60 krajín a hralo ho viac ako 50 miliónov ľudí.

Pocty v podobe olympiády sa tejto hre ušlo až v roku 1964 v Tokiu.

Volejbalová lopta kedysi a dnes

Žiaci pána Morgana to nemali spočiatku až také ľahké. Hoci malo ísť o rekreačnú hru, menej náročnú než je basketbal, samotná lopta to hráčom sťažovala. Bola totižto veľmi ťažká a podchvíľou vyvracala prsty. Pri pokusoch s basketbalovou dušou sa zase vyskytol opačný problém. Lopta bola priľahká. 

Až kožená lopta s vnútornou gumovou vložkou, zhotovená podľa špeciálnych prepočtov, odstránila výraznú prekážku v ďalšom rozvoji hry. Dnes musí byť vyrobená z mäkkej prírodnej alebo syntetickej kože a vo vnútri s dušou z gumy alebo z podobného materiálu. Obvod lopty býva 65 – 67 cm a jej hmotnosť 260 – 280 g.

Volejbalové dresy kedysi a dnes

Volejbalové dresy sa po prvýkrát objavili až po viac než 20 rokoch od vzniku tejto hry. Konkrétne v roku 1916 na školách po celých Spojených štátoch. Ich zavedenie pomohlo ďalšiemu nárastu popularity tohto športu. Spočiatku sa skladali z úplne obyčajných vreckových tričiek, topov a vreckových šortiek. Špeciálnejšie dresy sa začali vyvíjať v 30. rokoch 20. storočia. No keď sa pozrieme ďalej na 50. a 60. roky, stále nám to nepríde príliš profesionálne. Napríklad dresy pre ženy tvorili akési polokošele-pološaty s golierom. 

Volejbalové dresy ako ich poznáme dnes

sa začali črtať v 80. rokoch, keď už materiál (pevný a odolný, ale pritom ľahký) zachytil skutočnú podstatu hry. V súčasnosti sa stretávame najmä s polyesterom, ktorý umožňuje hráčom voľne sa pohybovať, skákať a pritom sa cítiť komfortne. Máme na výber volejbalové tričká s rukávmi alebo bez, volejbalové šortky alebo legíny, a keď sa potrebujeme pred alebo po tréningu zahriať, padnú vhod aj teplákové súpravy.

Pravidlá volejbalu

Kedysi

A čo minulé pravidlá v porovnaní s tými súčasnými? Pozrime sa na volejbalový tréning a zápas. Podľa prvého článku o tejto hre, ktorý napísal istý J. Y. Cameron v roku 1896 pre Physical Education, si môžeme predstaviť pomerne prosté pravidlá: „Volleyball je nová hra, výborne sa hodiaca pre telocvične a sály. Avšak, dá sa hrať aj vonku. Môže ju hrať každý počet hráčov. Pointa spočíva v uvedení lopty do pohybu cez vysokú sieť z jednej strany na druhú. Pričom má základy v dvoch hrách – tenise a handballe.”

Následne sa ešte v tom istom roku dozvedáme viac od istého J. J. Camerona:

1. Hra pozostáva z deviatich výmen, pričom každá predstavuje:

   a) jedno podanie na každej strane, tj. keď jeden hráč každej strany odohrá svoje podanie;

   b) keď traja hráči alebo viac hráčov odohrajú na každej strane svoje podania. Hráč podáva tak dlho, než je vyradený stratou lopty.

1. Ihrisko má rozmery cez 15 metrov na dĺžku a takmer 8 metrov na šírku.
2. Sieť je vysoká takmer 2 metre od zeme.
3. Podanie vyzerá tak, že hráč stojí jednou nohou na zadnej čiare a loptu musí udrieť rukou. Má dva pokusy. Pri podaní musí lopta letieť aspoň 3 metre. V prípade, že sa lopta dotkne siete a skončí v poli súpera, ide o platný pokus, ak sa ho jeden zo spoluhráčov dotkol. Ak sa niekto z nich dotkne siete, prichádzajú o bod. Držanie lopty je zakázané.
4. Dĺžka zápasu je stanovená na 21 bodov (neskôr sa tento počet znížil na 15 či 17).
5. Lopta je gumová duša krytá kožou alebo plátnom. Obvod nemá byť menší než 63 centimetrov a nesmie vážiť menej ako 255 a viac ako 340 g.
6. Počet hráčov je ľubovoľný.

Z histórie volejbalu vieme aj to, že počet hráčov sa v priebehu rokov i v závislosti od krajiny menil. V Číne sa kedysi hralo medzi 16-člennými družstvami. V Amerike sa neskôr počet hráčov limitoval na 6, aby sa neskôr stal opäť pohyblivým

– od 2 do 6. Zmien bolo ešte v priebehu rokov niekoľko. 

Vedeli ste, že v roku 1916 mohol v USA hráč odraziť loptu dokonca aj nohou?

Dnes

Ihrisko je v súčasnosti o niečo väčšie – obdĺžnik s rozmermi 18 × 9 metrov, okolo ktorého je voľná zóna najmenej 3 metre široká na všetkých stranách.

Družstvo získava bod buď úspešným umiestnením lopty do súperovho poľa; prípadne ak družstvo súpera urobí chybu; alebo ak je súperovo družstvo penalizované. 

Víťazstvo v sete (okrem rozhodujúceho 5. setu) dosahuje družstvo, ktoré prvé dosiahne 25 bodov s vedením minimálne o dva body. Stretnutie vyhráva družstvo, ktoré vyhrá 3 sety. 

V prípade nerozhodného výsledku 2:2 na sety sa rozhodujúci piaty set hrá do 15 bodov s minimálnym rozdielom 2 bodov.

Pri oficiálnych, svetových súťažiach a súťažiach FIVB (Medzinárodná volejbalová federácia) sa musia používať 3 lopty z mäkkej prírodnej alebo syntetickej kože. V takomto prípade sú šiesti podávači umiestnení v štyroch rohoch voľnej zóny a po jednom za rozhodcami. 

A už žiadny ľubovoľný počet hráčov. Družstvo ich môže mať najviac 12, plus trénera, asistenta trénera, maséra, lekára. 

Tak čo, našli ste niekoľko rozdielov? Páčil by sa vám volejbal skôr kedysi alebo ste vďační za dnešnú podobu a možnosti hry? 

Ak ste profesionálny hráč, alebo túto hru hráte len rekreačne, nezabudnite si pozrieť našu bohatú ponuku oblečenia na volejbal. Vyberie si z nej skutočne každý.